Mestskadoprava.sk - Stránky o Mestskej a Regionálnej dopava v SR a ČR

História
Prehľad vozidiel
Zoznam vozidiel
Fotografie
Diskusné fórum
Cestovné poriadky
Prepravný poriadok
Kontakt na DP
Zdroje informácií
Hlavná stránka
Hosted by Pantheon Technologies





História dopravného podniku v Košiciach

Mestská hromadná doprava sa v Košiciach začala vykonávať v roku 1891, čím sa Košice stali tretím mestom v poradí, kde bola zavedená koľajová mestská doprava na území bývalého Československa. Jej vznik súvisel najmä s rozvojom priemyslu a obchodu. Projekt na výstavbu koľajových tratí pre konskú dráhu bol však schválený už v roku 1884, pričom sa vtedy o jeho realizáciu uchádzalo niekoľko podnikateľov. Niekoľkoročné zdĺhavé a neúspešné rokovania s jednotlivými uchádzačmi, ktorých podmienky nakoniec neboli pre mesto akceptovateľné spôsobovali neustále oneskorovanie jeho realizácie. Zmluvu o výstavbe koľajovej konskej dráhy mesto uzavrelo až 20. 9. 1890 s podnikateľom Štefanom Popperom. Povolenie na jej výstavbu bolo vydané 14. 5. 1891 výnosom Ministerstva obchodu v Budapešti č. 24451/III. Podnikateľ založil firmu s názvom "Kassai közúti vasút" (Košické pouličné dráhy) a začal s výstavbou tratí.

Prvý úsek hlavnej trate "Železničná stanica - Hospodárska škola" sa podarilo do premávky uviesť už 14. 11. 1891. V roku 1892 bola trať predĺžená až do Čermeľského údolia a postupne pribúdali aj ďalšie - vedľajšie trate. Z dôvodu zabezpečenia čo najväčšej efektivity prevádzky sa okrem osobnej dopravy zrealizovala aj preprava nákladná. Prepravu na tratiach zabezpečovalo 32 koní osobnej a 6 koní nákladnej dopravy. Vozidlový park vtedy tvorilo 15 osobných vozňov, 1 vozeň nákladný a 4 traťové vozíky. Firma mala k dispozícii vozovňu s maštaľou a zamestnávala 13 kočišov, 8 sprievodcov a 1 revízora.

V septembri 1892 bol vydaný doplnok k výnosu ministerstva obchodu, ktorý firme povoľoval prepravu nákladov na tratiach parnou trakciou. V novembri potom vznikla spoločnosť s názvom "Kassai közúti vasút részvénytársaság" (Košické pouličné dráhy, akciová spoločnosť). Parná trakcia bola od júla 1893 rozšírená aj na osobnú dopravu. V roku 1895 sa opäť zaviedla osobná doprava s konským pohonom. V období 1896 - 1913 bol používaný kombinovaný systém osobnej dopravy s využitím konského aj parného pohonu.

Vzhľadom na zastaralosť takéhoto riešenia bolo vedením mesta rozhodnuté o elektrifikácii koľajovej dopravy. Zmluvu o výstavbe električkových tratí mesto uzavrelo 15. 1. 1911 s firmou "Gesellschaft für Bau und Betrieb von Eisenbahnen, Henning Hartwich Co.". Firma postupne na základe tejto zmluvy postavila v meste električkové trate na osobnú aj nákladnú dopravu. Zmluva bola uzavretá na obdobie 60 rokov s tým, že po jej uplynutí všetky objekty, zariadenia a vozidlá prejdú do majetku mesta Košice. V roku 1912 zaregistrovali novú firmu s názvom "Kassai villamos-vasút r.t." (Košické elektrické dráhy, účastinná spoločnosť). Nákladnú električkovú dopravu spustili ešte v roku 1913. Preprava osôb električkami sa začala 28. 2. 1914. Firma bola povinná vybudovať okrem tratí aj ďalšie prevádzkové objekty - vozovňu a jej vybavenie, admistratívnu budovu a čakárne na významnejších zastávkach. Dopravu na tratiach spočiatku zabezpečovalo 18 motorových a 10 vlečných osobných vozňov, 3 motorové a 3 vlečné nákladné vozne. V meste jazdili električky rýchlosťou do 20 km/h, mimo mesta do 30 km/h. Obmedzenie rýchlosti na 10 km/h bolo stanovené pri jazde na trati v úseku 40 m pred a za Dómom Sv. Alžbety. Sieť električkových tratí sa v nasledujúcich rokoch postupne rozvíjala.


foto: zbierka Ľubomír Meszáros



V roku 1918 vznikla nová akciová spoločnosť s názvom "Košické elektrické pouličné dráhy, účastinná spoločnosť", ktorá prevzala všetky práva a záväzky predchádzajúcej firmy.

Kritická situácia nastala v prvej polovici 30-tych rokov v súvislosti s hospodárskou krízou. Spoločnosť mala finančné problémy spôsobené nedostatočnými príjmami, ktoré znemožňovali pokračovať v ďalšej prevádzke. Nepomáhalo ani znižovanie počtu pracovníkov a výšky ich mzdy. V roku 1936 bola prevádzka spoločnosti zastavená a celý majetok bol ponúknutý mestu Košice, a po schválení aj mestom prevzatý.

Po pripojení južných častí Slovenska, kam spadali aj Košice k Maďarsku po roku 1938 sa kompetentnými orgánmi v roku 1939 prehodontila aj správa a fungovanie košickej mestskej dopravy. Prevádzka zostala v majetku mesta ako verejnoprospešný podnik s novým názvom "Kassai városi közúti vasút" (Košické mestské pouličné železnice). Technické a prevádzkové pomery sa prispôsobili vtedajším maďarským normám. Veľké zmeny v okupačnom období v mestskej doprave nenastali, okrem asi 2 km nových tratí sa len zdvojkoľajnili niektoré traťové úseky. Okupanti odvliekli so sebou do Nemecka 10 električiek, zničili technické vybavenie dielní a meniarní a poškodili koľajové trate.

V povojnovom období zostal podnik vo vlastníctve mesta až do 1. 5. 1949 s názvom "Mestské verejné podniky - doprava". Aby bolo možné obnoviť premávku električiek bolo najprv nutné odstrániť následky spôsobené okupáciou - obnoviť poškodené trate, infraštruktúru a vozidlový park.

Obnovená električková doprava bola spustená na dvoch linkách dňa 28. 8. 1945. V nasledujúcich rokoch sa postupne obnovila premávka aj na ostatných električkových linkách. Vozidlový park bol doplnený staršími električkami zakúpenými od pražského dopravného podniku. Okrem toho sa začalo s výrobou nových električiek aj v dielňach podniku z dielov a súčastí dodaných z podniku ČKD.

Výraznejšie sa však vozidlový park zmodernizoval až v 50-tych rokoch rozbehnutím dodávok nových štvornápravových električiek ČKD Tatra radu T.

Dňa 1. 5. 1949 bol podnik zaradený do komunálnych služieb s názvom "Dopravné závody mesta Košíc, komunálny podnik". Ďalšie zmeny v štruktúre ponikov riadených národným výborom nastali v roku 1953. Od 1. 7. 1953 je závod nahradený podnikom s názvom "Dopravné podniky v Košiciach", od roku 1959 "Dopravný podnik mesta Košíc".

Rozvoj pracovných príležitostí, ale aj sídelných celkov v meste si vyžadoval neustále zlepšovať a rozširovať aj služby mestskej hromadnej dopravy. Sieť mestských električkových liniek bola preto postupne doplnená prímestskou autobusovou dopravou. Táto bola dopravným podnikom prevádzkovaná do 1. 4. 1955, kedy na linkách začali premávať autobusy ČSAD. Autobusy dopravného podniku boli následne využité na nových mestských autobusových linkách.

Okrem osobnej dopravy sa v povojnovom období naďalej prevádzkovala aj doprava nákladná. Najväčšieho rozmachu sa dočkala v roku 1952, keď na 17 vlečkách prepravila spolu asi 15000 vagónov. Postupom času sa však začínala obmedzovať len do nočných hodín, aby neprekážala preprave osôb. Jej definitívne zrušenie nastalo 31. 12. 1964. Nekoľajová forma nákladnej dopravy (automobilová doprava a povozníctvo) sa udržala v prevádzke v rámci dopravného podniku do 1. 7. 1960, kedy ju delimitovali do ČSAD.

Výstavba hutníckeho závodu VSŽ a s tým súvisiaci vznik pracovných príležitostí spôsobil v Košiciach prudký nárast výstavby nových sídlisk. Preprava pracujúcich do zamestnania si vyžadovala rýchly a kapacitný dopravný systém. Z navrhovaných variantov sa ako najvhodnejšie ukázalo vybudovať električkovú trať (rýchlodráhu) z mesta do areálu VSŽ, ktorá začala slúžiť 7. 11. 1964. Autobusová doprava, ktorú do areálu VSŽ prevádzkovala ČSAD, bola delimitovaná 1. 3. 1961 do dopravného podniku. Prevádzka na rýchlodráhe si tiež vyžadovala ešte počas jej výstavby vybudovať novú vozovňu električiek na Bardejovskej ulici, ale neskôr tiež výstavbu nového objektu pre autobusy na Hornádskej ulici. Počas výstavby rýchlodráhy sa tiež výrazne zmodernizoval vozidlový park električiek dodávkami nových vozňov typu T3. Posledné staré dvojnápravové električky s vlečnými vozňami v Košiciach dojazdili už v roku 1968.

Pomalý rozvoj električkových tratí v meste nestíhal uspokojovať potreby rýchlo rastúceho mesta, preto sa postupom času dostala do popredia autobusová doprava. Veľkým prínosom v obnove vozidlového parku autobusov boli nové, moderné autobusy Karosa ŠM 11, ktoré postupne s ulíc vytlačili staršie typy. Tieto sa v 70-tych rokoch pre nedostačujúcu prepravnú kapacitu dopĺňali veľkokapacitnými kĺbovými vozidlami značky Ikarus. Počet autobusových liniek postupne vzrastal a podľa potreby sa upravovali aj ich trasy.


foto: Adam Tatranský


Od 1. 7. 1976 sa v košickej mestskej doprave prešlo na bezhotovostný styk s cesujúcimi a zrušila sa funkcia sprievodcu.

Koncom 70-tych rokov sa opäť začína presadzovať električková doprava. Od 1. 7. 1979 sa pre zvýšenie prepravnej kapacity na rýchlodrážnych linkách zaviedlo používanie trojčlenných súprav električiek typu T3. V roku 1989 bol vozidlový park električiek doplnený o nové trojčlánkové vozidlá typu KT8D5. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa električková doprava obnovila niekoľkými vozidlami T6A5, čo umožnilo vyradiť niektoré prestarlé vozne T3. V roku 1993 sa pridala nová trakcia - trolejbusy. Do dnešnej doby sa prevádzkujú 3 linky, plány na jej ďalšie rozšírenie sa zatiaľ nerealizovali. V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa prejavila stagnácia v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Dochádzalo k odpredaju električiek KT8D5 do Miškolca, mnohé električky boli dlhodobo odstavené, zaostávala údržba. Nevhodné linkové vedenie spôsobovalo a spôsobuje úbytok pasažierov električkovej dopravy, ktorá sa z roka na rok redukuje. Najprv vymizli trojsúpravy T3, typické pre košickú rýchlodráhu, neskôr sa rozpriahali aj dvojičky. V autobusovej doprave sa postupne darí zvyšovať štandard cestovania a obnovovať vozový park, ale škrty v rozpočte možno ovplyvnia aj tieto snahy.

(c) 2000-2016, WWW.MESTSKADOPRAVA.NET- Fotografie, informácie a údaje z týchto stránok môžu byť použité len so súhlasom jednotlivých autorov a prispievateľov | Autori stránok: Ľubomír Mészáros, Michal Jajcaj, Karel Pospíšil, Vojta Beneš, Miroslav Bušo, Ing. Marko Engler,Vladislav Pastucha (Ikarus), Tomáš Samko (K2S), Romčo Stovička, Tootti, Josef Hubka, Mišo Kysela, Peter Lengyel | Fotografiami, údajmi a schémami prispeli: ANTI, Marcel Baltiar, Balu, Peter Bánovec, Mikolaj Bartlomiejczyk, Martin Benčík, Martin Beneš, Matúš Grach (Crossway), Emareq, Vladimír Engel, Martin Fedorov, Jozef Feiler, Milan Gajdoš, Alexandra Halászová (Quinny), Ing. Ján Horník, Peter Hronček, MUDr. Mikuláš Hrubiško, Martin Janda, Jozi17, Martin Kollár, Mário Kováč (Majo), Jan Krupička, Peter Lipták, Milan Matusik, Marcell, Martin Mendl, Peter Mešša, Peter Mitura, Nodes, Ortas, Peter Palfy, Patrik, Ing. Pavel Polák, Karel Poštulka, Michal Režný, Rišo, Jan Ryšánek, František Sakalik, Rustyfox, Aron2004, Sarko, Solaris, Stefco, Vladimír Šimko, Martin Šturdík, Miloš Šturdík, Michal S., Adam Tatranský, Tanner, Tbus, Valec, Verusha, Ing. Vratislav Vingálik, Robert Vreštiak, Dragan Zednikovič a ďalší | Hosting: Pantheon technologies, server Blacksun | Skripty: Martin \"Zrebec\" Benčík