Mestskadoprava.sk - Stránky o Mestskej a Regionálnej dopava v SR a ČR

História MHD
Tarifné vybavenie
Späť
Hosted by Pantheon Technologies





Trnava - história mestskej dopravy

Jediným prevádzkovateľom verejnej autobusovej dopravy na území bývalého Československa od roku 1949 bola organizácia s názvom Československá automobilová doprava, n.p. (ČSAD). Tá vznikla delimitáciou nákladnej (automobilovej) a autobusovej dopravy od Československých štátnych dráh (ČSD), ktoré boli dovtedy jej najväčším prevádzkovateľom, ale aj znárodnením mnohých súkromných dopravných spoločností.

V začiatkoch svojej existencie museli podniky ČSAD prekonávať množstvo problémov. Neboli ešte vybudované potrebné priestory pre údržbu vozidiel a dostatok plôch pre ich parkovanie, a tak bolo častým javom odstavovanie autobusov v okolitých uliciach pri dopravnom závode alebo aj pri domoch, kde bývali vodiči. Garáže boli často iba provizórne, postavené z dreva a silne devastované. Tento stav si vyžiadal následnú systematickú výstavbu nových prevádzkární a dopravných závodov v celom Československu.

Autobusy tiež neboli na potrebnej technickej úrovni. Vozidlový park autobusov ČSD, ktorý ČSAD po delimitácii prevzala, bol tvorený najmä staršími autobusmi domácich výrobcov (Praga, Škoda), na Slovensku tiež autobusmi švajčiarskej firmy Saurer, ktoré karosovala firma Sodomka vo Vysokom Mýte (predchodca dnešnej Karosy). Znárodnením súkromných dopravcov získali podniky ČSAD autobusy rôznych typov, často i zahraničnej výroby (napr. Opel, Fiat, Avia). V menšom množstve boli zastúpené aj autobusové prívesy. Používanie množstva typov autobusov v malom množstve bolo veľmi náročné z hľadiska údržby a získavania náhradných dielov. Preto boli tieto autobusy po krátkom čase vyraďované z prevádzky a nahradené novými vozidlami tuzemskej výroby - vtedy najmä typom Škoda 706 RO, ktorý sa vyrábal od roku 1947, a stal sa postupne najrozšírenejším typom autobusu v Československu. Početnejšie boli zastúpené tiež autobusy Praga menšej kapacity (typy RN, RND a NDO), ktorých výroba sa postupne ukončila. Na zvýšenie prepravných kapacít v špičkách sa v Sodomke vyrábali aj autobusové prívesy (typ D4) koncepčne zodpovedajúce autobusom Škoda 706 RO.

Prvé garáže autobusov v Trnave sa nachádzali nedaľeko starej trnavskej železničnej stanice. Menšie objekty boli vybudované aj v niektorých väčších obciach napr. v Chtelnici. V roku 1951 dostala ČSAD nové pozemky za mestom v smere na terajšiu mestskú časť Modranka na výstavbu nového dopravného závodu, ktorý slúži až dodnes.

Verejná autobusová doprava mala spočiatku iba doplnkovú úlohu - vytvárala spoje do obcí, v ktorých nebola zavedená železničná doprava. Sieť autobusových liniek sa postupne rozrastala, čím pokryla celé územie bývalého Československa. Rozvoj priemyslu a s ním súvisiaca výstavba nových obytných a priemyselných štvrtí v mestách si čoskoro vyžiadala otvorenie prvých liniek mestskej dopravy aj v menších mestách, ktoré ju predtým nemali.

Mestská doprava v Trnave začala svoju činnosť už v roku 1950 na jednej linke v smere Kopánka - žel. stanica - Kovosmalt, ktorú ČSAD spočiatku prevádzkovala spolu s Dopravným kombinátom mesta Trnavy. Ten bol v roku 1960 delimitovaný do ČSAD. Vedenie mesta riešilo otázku mestskej hromadnej dopravy a prijal sa návrh vybudovať autobusovú sieť, ktorá postupne spojí všetky mestské štvrte. V roku 1956 mala mestská doprava v Trnave už 5 stálych liniek s dĺžkou 35 km a prepravila približne 2 milióny osôb.

Linkové vedenie autobusov MHD v roku 1956 bolo nasledovné:

1 : Kopánka - železničná stanica

2 : Kopánka - Hrnčiarovce

3 : Biely Kostol - Tulipán

4 : Modranka - T. Vansovej, nám.

5 : Kopánka - Vozovka

V roku 1958 sa začali vyrábať nové autobusy Škoda 706 RTO, ktoré vo výrobe nahradili dovtedy vyrábaný typ Škoda 706 RO. Dodávali sa v mestskej, prímestskej aj diaľkovej verzii. Autobusy určené pre mestskú dopravu mali označenie Škoda 706 RTO MTZ a zvyčajne mali už náter v štandardej červeno-bielej farebnej kombinácii. K autobusom Škoda 706 RTO sa v Poľsku vyrábali tiež vzhľadovo zhodné prívesy značky Jelcz (typ PO-1), ktoré sa používali aj u nás, hlavne v prímestskej doprave.

V roku 1964 vznikli ďalšie nové linky:

6 : Vozovka - Prednádražie

7 : Kopánka - TAZ

V roku 1966 bolo na mestskú dopravu v Trnave vyčlenených 19 autobusov. Zavádzanie nových liniek mestskej dopravy do nových sídlisk (Prednádražie, Linčianska, Kopánka) si však vyžadovalo neustále rozširovanie a obnovu vozidlového parku autobusov.

V roku 1968 sa otvorili štyri nové linky mestskej dopravy:

8 : Trstínska cesta - Tulipán

9 : Prednádražie - Hrnčiarovce 10 : Prednádražie - Kopánka

11 : Prednádražie - Modranka

Od roku 1969 začali v Trnave premávať nové mestské autobusy Karosa ŠM 11 s automatickou prevodovkou. Autobusy boli oproti predchádzajúcim modernejšie a kapacitnejšie, ale nemohli premávať s vlečnými vozidlami. Uvažovalo sa totiž s výrobou kĺbových autobusov Karosa ŠM 16,5. Vyrobilo sa však len niekoľko kusov overovacej série.

V roku 1972 zaviedli ďalšiu novú linku:

12 : Prednádražie - Trstínska cesta

V roku 1974 bola zavedená mestská doprava do Pivovaru ďalšou novou linkou:

13 : Hrnčiarovce - Pivovar

Keďže prepravné požiadavky niektorých liniek prevyšovali kapacitu autobusov ŠM 11, začali sa dovážať prvé kĺbové autobusy Ikarus 280 maďarskej výroby. V mestskej doprave sa uplatnila štvordverová verzia (Ikarus 280.08) s manuálnou prevodovkou.

V roku 1975 sa vykonali ďalšie zmeny v linkovom vedení. Linka č. 3 sa presunula z Ružindolskej ulice na Kamennú cestu, linka č. 4 začala premávať k JRD a linky č. 7 a 10 sa predĺžili cez Slnečnú ulicu na Kopánku, nám. SUT.

Zároveň sa otvorili ďalšie nové linky: 14 : Vozovka - T. Vansovej 15 : Prednádražie - Linčianska

V roku 1976 pribudla ďalšia linka:

16 : Vozovka - Linčianska

Cestovný poriadok z roku 1977 [21] uvádza potom nasledovný prehľad liniek mestskej dopravy:

1 : Kopánka - železničná stanica

2 : Kopánka - Hrnčiarovce

3 : Biely Kostol - Linčianska cesta

4 : Modranka - Ružindolská cesta, JRD

5 : Kopánka - Vozovka

6 : Prednádražie - Vozovka

7 : Kopánka - TAZ (Trnavské automobilové závody)

8 : Linčianska cesta - Trstínska cesta

9 : Prednádražie - Hrnčiarovce

10 : Prednádražie - Kopánka

11 : Prednádražie - Modranka

12 : Prednádražie - Trstínska cesta

13 : Hrnčiarovce - Pivovar

14 : Vozovka - T. Vansovej

15 : Prednádražie - Linčianska cesta

16 : Linčianska cesta - Vozovka

Dňa 1. októbra 1978 sa v mestskej doprave prešlo na bezhotovostný styk s cestujúcimi. Cestujúci si cestovné lístky kupovali pred nastúpením do vozidla a po nastúpení si ich znehodnotili v mechanických označovačoch maďarského pôvodu. Táto skutočnosť bola pre mestskú dopravu veľkým prínosom, pretože sa zrýchlilo nastupovanie cestujúcich na zastávkach, ale na druhej strane sa tento spôsob zneužíval k jazde bez platného cestovného lístka. Preto neskôr začali opäť predávať cestovné lístky vodiči.

Do roku 1980 vznikla ďalšia nová linka:

17 : Linčianska - Vodáreň

V roku 1981 nasleduje ďalšia linka:

18 : Linčianska - Kopánka, nám. SUT

Od roku 1982 sa začal vyrábať nový typ mestského autobusu Karosa B 731, tiež s automatickou prevodovkou. Autobusy tohto typu sa onedlho stali najrozšírenejšími v mestskej doprave a postupne z premávky vytlačili staršie typy. Pre vysokú poruchovosť automatickej prevodovky sa neskôr začala vyrábať aj verzia s prevodovkou manuálnou (Karosa B 732). Autobusy tohto typu sú aj v súčasnosti najpočetnejším typom trnavskej mestskej dopravy.

V roku 1983 sa zaviedla pravidelná autobusová doprava na nové sídlisko Družba tromi linkami:

19 : Družba - Trstínska cesta

20 : Družba - TAZ II.

21 : Družba - Prednádražie

V súvislosti s vytváraním pešej zóny v centre mesta na terajšej Hlavnej ulici (vtedy ul. Febr. víťazstva) sa od roku 1985 preložili linky autobusov z centra mesta na terajšiu Hospodársku ulicu (predtým ul. SNP). Linky č. 3 a 8 sa predĺžili na novú konečnú na sídlisku Linčianska a linka č. 1 začala premávať až do Agrochemického podniku. V roku 1987 sa linky č. 8, 12 a 19 predĺžili na Nemečanku.

V roku 1988 pribudli ešte tri špeciálne linky:

3x : Modranka - Družba - Biely Kostol

19x : Družba - Nemečanka

21x : Družba - Prednádražie

Týmto sa však rozvoj trnavských liniek skončil. Začalo sa totiž uvažovať o redukcii počtu liniek mestskej dopravy na sedem. Tieto by boli prevádzkované tak, aby sa pri vhodnom zvolení trasy a intervalu dosiahlo optimálne prepojenie všetkých častí mesta. Začalo sa tiež pracovať na územnoplánovacom podklade možnosti a ekonomickej výhodnosti zavedenia trolejbusovej dopravy v meste s možnosťou predĺženia trate až ku jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Vtedy sa predpokladalo, že prvé trolejbusy by už v meste mohli premávať v 90-tych rokoch. K realizácii tohoto návrhu však bohužiaľ dodnes neprišlo.

Zaujímavosťou bolo zakúpenie 3 kĺbových autobusov Ikarus 280 s automatickou prevodovkou, ktoré predtým premávali v Budapešti. V Trnave jazdili napríklad na linke č. 3x.

Počet liniek sa zredukoval v roku 1990. Pôvodné linky mestskej dopravy sa nahradili dvanástimi novými:

1 : Kopánka, nám. SUT - TAZ I.

2 : Hrnčiarovce - Kopánka, nám. SUT - letisko

3 : Družba - Biely Kostol

4 : Nemečanka - Modranka

5 : Prednádražie - Prílohy

6 : Prednádražie - Viktoríniho nám.

7 : Prednádražie - TAZ II.

8 : Linčianska - Pivovar

9 : Viktoríniho nám. - Nápravnovýchovný ústav

10 : Kopánka, nám. SUT - Družba - TAZ II.

11 : Družba - Prednádražie

12 : TAZ II. - JRD

Od roku 1992 bola linka č. 10 presunutá na Dohnányho ul., čím sa zrušila premávka autobusov mestskej dopravy po Ul. A. Žarnova. Do premávky boli zaradené dva nové kĺbové autobusy Karosa B 741.

V roku 1993 sa pôvodný podnik ČSAD rozdelil na dva, pričom sa oddelilo prevádzkovanie osobnej autobusovej a nákladnej automobilovej dopravy. Prevádzkovateľom autobusovej dopravy, a teda aj mestskej dopravy v Trnave sa stal podnik SAD Trnava, š.p. (Slovenská autobusová doprava).

Nová linka MHD sa zaviedla v roku 1995:

13 : Šrobárova ul. - Družba - Zelený Kríček

V roku 1998 sa všetky spoje linky č. 5 vedené cez Spartakovskú ul. označili ako nová linka č. 14. Zmenila sa tiež trasa linky č. 13, ktorá začala premávať po trase:

Kopánka - Družba - železničná stanica.

Vozidlový park mestskej dopravy bol obnovený prvými autobusmi slovenskej výroby. Boli zakúpené 3 autobusy Novoplan C-12 vyrobené v Lučenci. Jeden z nich však musel byť čoskoro pre technické problémy odstavený a vrátený výrobcovi. Tieto autobusy prekvapili trnavskú cestujúcu verejnosť viacerými novinkami - novým mestským náterom s obrázkom trnavskej veže, moderným designom i pohodlnými textilnými sedadlami. Boli to tiež prvé autobusy trnavskej mestskej dopravy vybavené vonkajším elektronickým informačným systémom BUSE.

V nasledujúcom roku bol zakúpený opäť autobus českej firmy Karosa (typ B 932), ktorý má náter v klasickej červeno-bielej farebnej kombinácii so sivými nárazníkmi. Tento nebol vybavený informačným systémom BUSE a jazdí stále na linke č. 7.

Koncom leta roku 2000 sa v uliciach Trnavy objavil prvý autobus MHD s celoplošnou reklamou. Išlo o Karosu B 732 so žltou reklamou EURÓPSKEJ DATABANKY.

Od 11. novembra 2000 sa vykonali ďalšie zmeny v súvislosti s otvorením nového hypermarketu TESCO. Linka č. 1 sa od konečnej zastávky Kopánka, nám. SUT predĺžila cez Saleziánsku a Veternú ulicu až k novému hypermarketu. Začali tam tiež zachádzať linky č. 10 a 13. Zaviedla sa bezplatná preprava autobusom na trase:

Autobusová stanica - Zelený Kríček - TESCO.

Na túto trasu bol vyčlenený jeden z autobusov Karosa B 732, ktorý bol nastriekaný do nového náteru s propagáciou nového hypermarketu.

V roku 2001 sa zrušilo zachádzanie liniek č. 5 a 14 na Prílohy. Obe linky boli skrátené po Vozovku. Linka č. 2 sa však "predĺžila" o nový úsek: Špačinská, nám. SUT - Veľký Dvor. Ide však o samostatné spoje určené najmä na prepravu žiakov. Linka č. 13 dostala opäť novú trasu.

Zmenila sa nasledovne: žel. stanica - Hospodárska - Zel. Kríček - Starohájska - Družba - Kollárova - žel. stanica.

V roku 2002 prišlo k ďalšej transformácii podniku, ktorý sa zmenil na akciovú spoločnosť.

Za zmienku stojí aj fakt, že začiatkom 90-tych rokov prevádzkoval jeden súkromník vlastnú linku mestskej dopravy. Na linke jazdil starší autobus Karosa ŠL 11. Trasa viedla z rekreačnej oblasti Kamenný mlyn po Ul. T. Vansovej, po Hospodárskej až na sídlisko Linčianska. Autobus zastavoval na zastávkach MHD, kde boli vyvesené aj cestovné poriadky tejto linky. Linka však bola v prevádzke iba cez jednu letnú sezónu a využívali ju najmä návštevníci kúpaliska v Kamennom mlyne. Neskôr bola linka pravdepodobne z ekonomických dôvodov zrušená.


***

Zdroje informácií:

 [9] KRATOCHVÍL, L.: 50 rokov verejnej autobusovej dopravy v regióne západného Slovenska. Združenie verejných autobusových dopravcov, 1999
[10] KRÁTKY, P. a kol.: 50 rokov verejnej autobusovej dopravy v trnavskom regióne. Trnava, SAD Trnava, š.p., 1999
[11] ŠIMONČIČ, J. - WATZKA J.: Dejiny Trnavy. Bratislava, Obzor, 1988
[12] Trnava - orientačný plán. 1. vydanie, Bratislava, Kartografické nakladateľstvo, 1969
[13] Trnava - orientačný plán. 4. vydanie, Bratislava, Slovenská kartografia, 1977
[14] Trnava - orientačná mapa. 1. vydanie, Bratislava, Slovenská kartografia, 1988
[21] Cestovný poriadok mestskej dopravy v Trnave (platný od 1. 1. 1977). ČSAD, n.p., 1977
[22] Cestovné poriadky SAD (platné od 29. 5. 1994).
[23] Trnava - cestovný informátor 2000 - 2001 (platnosť od 28. 5. 2000). 1. vydanie, Turista, 2000
[24] Cestovný poriadok mestskej autobusovej dopravy v Trnave (platný od 15. 12. 2002). SAD Trnava, a.s., 2002
 [a] Vlastné poznámky autorov týchto stránok a prispievateľov


(c) 2000-2016, WWW.MESTSKADOPRAVA.NET- Fotografie, informácie a údaje z týchto stránok môžu byť použité len so súhlasom jednotlivých autorov a prispievateľov | Autori stránok: Ľubomír Mészáros, Michal Jajcaj, Karel Pospíšil, Vojta Beneš, Miroslav Bušo, Ing. Marko Engler,Vladislav Pastucha (Ikarus), Tomáš Samko (K2S), Romčo Stovička, Tootti, Josef Hubka, Mišo Kysela, Peter Lengyel | Fotografiami, údajmi a schémami prispeli: ANTI, Marcel Baltiar, Balu, Peter Bánovec, Mikolaj Bartlomiejczyk, Martin Benčík, Martin Beneš, Matúš Grach (Crossway), Emareq, Vladimír Engel, Martin Fedorov, Jozef Feiler, Milan Gajdoš, Alexandra Halászová (Quinny), Ing. Ján Horník, Peter Hronček, MUDr. Mikuláš Hrubiško, Martin Janda, Jozi17, Martin Kollár, Mário Kováč (Majo), Jan Krupička, Peter Lipták, Milan Matusik, Marcell, Martin Mendl, Peter Mešša, Peter Mitura, Nodes, Ortas, Peter Palfy, Patrik, Ing. Pavel Polák, Karel Poštulka, Michal Režný, Rišo, Jan Ryšánek, František Sakalik, Rustyfox, Aron2004, Sarko, Solaris, Stefco, Vladimír Šimko, Martin Šturdík, Miloš Šturdík, Michal S., Adam Tatranský, Tanner, Tbus, Valec, Verusha, Ing. Vratislav Vingálik, Robert Vreštiak, Dragan Zednikovič a ďalší | Hosting: Pantheon technologies, server Blacksun | Skripty: Martin \"Zrebec\" Benčík